Realistické RC modely

2-metrový C-130 Hercules: dokončenie stavby po 9 rokoch: hotovo

Mohli sme použiť aj nadpis: Hercules už je hotový a má dokonca aj brzdy.

Ale aby sme zachovali štýl tejto série, tak sme použili tento.

Niekto by po prečítaní článku mohol namietať, že veď Hercules ešte nie je vybavený pozičným „cevaro“ osvetlením, takže vlastne nie je hotový.

Áno, je to pravda. Ale do niektorých (väčšinou väčších) modelov pozičné osvetlenie inštalujeme až po ich zalietaní (napr. 4-metrový (dvoj)motorizovaný vetroň DG-808s).

No na druhú stranu, Hercules „nečakane“ dostal brzdy.

pripravil: Janko O.

A brzdami aj začneme:

To, že je dobré mať možnosť spomaliť (zabrzdiť) model po dosadnutí na dráhu, sme spomínali viackrát, naposledy na začiatku júna, v článku „5 dní „nabitých“ modelárstvom a lietaním“. Je tam aj video, ako Miroslav svojho dvoj-dúchadlového LearJeta LJ-45 po dosadnutí brzdí reverzáciou ťahu dúchadiel.

Po dlhých úvahách sme došli k názoru, že rovnakým spôsobom brzdiť 4-motorového Herculesa bude vyzerať nanajvýš nerealisticky. Hoci skutočné lietadlá C-130 Hercules zozačiatku naozaj brzdia reverzáciou ťahu vrtúľ, avšak tak, že menia uhol nábehu listov, nie že by menili zmysel ich otáčania, tak ako to robí Miroslavov LearJet. Tam to však vďaka prstencom okolo impelerov nevidno a tak to ani nepôsobí rušivo.

A tak padlo rozhodnutie, že budeme brzdiť otáčanie kolies. Ale ktorých a ako?

Vďaka pomerne malému rozchodu kolies hlavného (zadného) podvozka, sme upustili od brzdenia predného kolesa (predných kolies – dvojmontáže) a rozhodli sme sa brzdiť zadné kolesá. Eventuálny nerovnomerný brzdný účinok by sa práve vďaka ich malému rozchodu nemal nejako výraznejšie prejavovať. Navyše: ak budeme brzdiť lej jednu z dvoch „náprav“, tak tá druhá by svojim „vedením stopy“ mala zabezpečiť stabilitu modelu počas brzdenia.

Oveľa ťažšou bola otázka: „Ako brzdiť kolesá?“

Od úvah o elektrodynamickom brzdení, cez miniatúrne kotúčové či bubnové brzdy, sme sa napokon dostali ku „klasike“. Akej? Ešte vás budeme chvíľu napínať.

Pri definitívnom výbere typu bŕzd zohrala rozhodujúcu úlohu pragmatická úvaha: Nie je podstatné pre aké „super“ brzdy sa rozhodneme! Podstatné je aké brzdy sme schopní v našich „rekreačno-amatérskych“ podmienkach napokon (svojpomocne (ako vždy )) vyrobiť. A to pokiaľ možno ešte v tomto storočí . Veď 9 rokov v Tibete bolo pre Herculesa viac ako dosť.

A tak sme sa teda rozhodli Herculesovi vyrobiť brzdy, ktoré budú akousi modernizovanou obdobou bŕzd, ktoré mal na svojom prednom kolese náš prvý motorový model QB-15H niekedy pred takmer štyridsiatimi rokmi:

Tento princíp sme „odkukali“ z vtedajších „ľudových“ bicyklov. Mladší modelári zrejme netušia, o čom to tu „točíme“, ale tí starší si pamätajú na bicykle, ktorých zadné koleso sa brzdilo pomocou „kontry“ a predné koleso pomocou gumového brzdiaceho segmentu, ktorý bol prostredníctvom bowdenu pritláčaný nie (z bokov) o ráf kolesa, ale (zhora) priamo o behúň pneumatiky. Možno primitívne, ale fungovalo to. A spoľahlivo!

My sme namiesto gumového brzdiaceho segmentu u Herculesa použili kovový excenter, ktorý je servom natáčaný tak, že buď je excentrická časť vzdialená (cca milimeter) od kolesa Herculesa a teda nebrzdí, alebo sa pootočením excenter priblíži a následne opiera (pritláča) o koleso a teda brzdí. Čím väčší prítlak, tým intenzívnejšie brzdenie.

Otázkou bolo, ako už hotový hlavný podvozok s nezávislým odpružením všetkých kolies, upraviť tak, aby všetky doterajšie „fičury“ zostali zachované a navyše aby bolo možné brzdiť dve (alebo dokonca všetky štyri) kolesá, ktoré vďaka pruženiu nemajú voči „platforme“ stabilnú polohu.

Všetko však vyriešil „nápad“: plnú os „bedňového pántu“ nahradiť dutou a v nej umiestniť tyčku o dĺžke rozchodu kolies, na konci ktorej budú excentre. Dutou oskou sa stal kúsok tenkostennej trubky (zo starej teleskopickej antény z nejakého starého tranzistorového rádia), ako tyčka poslúžil (asi 20 cm) zvyšok metrovej závitovej tyče M3 (ktorého väčšia časť bola použitá na uchytenie motorových gondol o krídlo) a ako excenter bolo použité mosadzné vnútro elektrikárskej „čokoládky“ s prispájkovaným vhodne tvarovaným kúskom pocínovaného plechu. Medzi tenkostennú trubku a závitovú tyč M3 je vložený kúsok silikónovej modelárskej palivovej hadičky, takže vznikol vlastne akýsi „silent-blok“ Aby ste si celé brzdy vedeli lepšie predstaviť, tu sú nejaké obrázky:

Všetky spomínané časti mali pôvod, ktorý v Čechách vtipne a priliehavo nazývajú „Co dům dal.“ Skrátka: nič sme nemuseli ísť len kvôli tomu kupovať, všetko bolo súčasťou bežných „šuplíkových“ zásob modelára.

Dokonca aj servo bolo rovnakého pôvodu:

 Na týchto fotografiách už vidno aj biele pružné dorazy pod odpruženými "polo-osami".

Po namontovaní „platformy“ na trup Herculesa a pripojení serva k RC prijímaču to vyzerá nasledovne:

V mosadzných častiach excentrov boli pôvodné skrutky nahradené imbusovými (z HobbyKingu), aby bolo možné brzdiaci účinok každého kolesa nastavovať samostatne.

Súčasne je možné na excentre dodatočne prispájkovať ďalší kúsok vhodne tvarovaného pocínovaného plechu a dosiahnuť tak to, že bude možné brzdiť aj kolesá druhej nápravy, takže by mohli byť brzdené všetky štyri kolesá hlavného podvozku.

My si však myslíme, že to nebude nutné. Pravdu povediac: príliš intenzívne brzdený model lietadla nevyzerá práve realisticky. Cez to všetko si možnosť brzdenia všetkých štyroch kolies hlavného podvozku nechávame ako zálohu, „čo keby … .“

Už v predchádzajúcich dieloch série o dokončovaní Herculesa sme spomínali, že pôvodne sme chceli, aby bol vzhľad tohto modelu v štýle „Military look“. Možno niečo na tento spôsob:

Avšak nemožnosť zohnať fólie vhodných farieb nás dotlačila k tomu, že konečný výzor Herculesa bude viac „civilnejší“. Cez to všetko sme sa snažili vyvarovať nejakých krikľavých „kikirikí“ farebných kombinácií a držať sa skôr decentných odtieňov tak, aby výsledkom bol ak nie „Military look“, tak aspoň niečo ako „Industrial look“.

My sme sa striktne nedržali predlohy a tak ten „náš“ Hercules nevyzerá tak „obézne“, ako napr. „Fat Albert“.

Pôsobí skôr takým „štíhlejším“ dojmom a jeho kabína „niečo“ pripomína, preto dostal „krycie“ meno: Slim dolphin (štíhly delfín). Veď posúďte sami:

Výrobcom lietadla C-130 Hercules už v súčasnosti nie je firma Lockheed Corporation, ale po zlúčení s firmou Martin Marietta sa firma volá Lockheed Martin.

Pohľad zozadu. 

 Pohľad spredu.
 

Na prelome júla (července) a augusta (srpna) by mal Miroslav prísť na niekoľko dní sem do Banskej Bystrice a Hercules by teda mal absolvovať svoje prvé lety (zálet). To isté čaká Fénixa a "Dégéčko". A keď sa to tak vezme, tak v podstate aj Milanovho 4,2-metrového Blaníka.

To bude zase náročný víkend, alebo rovno modelárske rošambó? Skrátka: množstvo dní "nabitých" modelárstvom a lietaním.

Komentáre: 6

.:. Soaron

Klobúk dole. Je to krása. Ja by som sa bál ten model vôbec zalietať.

Odpoveď | 2018-07-19 22:05:50

.:. J O.

Veď aj my .

Odpoveď | 2018-07-20 08:36:31

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz