Ako sa rozkmitávajú servá?

Pred nejakým časom na RC mánii, alebo na RC portáli, neviem – už si nepamätám, nejaký modelár spomínal, že sa mu na nejakom väčšom (myslím, že akrobatickom) modeli sami od seba rozkmitávali servá.

Hoci sme vtedy nejaké väčšie modely (ešte) nemali a akrobatické už vôbec nie, spozornel som.

Spomenul som si totiž, že pred pár rokmi som na mojom zbrusu novom Skipperovi musel vymeniť všetky (štyri) servá.

Prečo?

Sami od seba sa rozkmitávali!

autor: Janko O.

 

Aby som dokončil myšlienku: výmena pomohla. Iné servá v Skipperovi nekmitajú!

Ale fakt je, že pôvodné Skipperovské servá bez pripojených ovládacích plôch modelu tiež nekmitajú.

Urobil som si pre seba záver, že niektoré servá sú na kmitanie náchylnejšie, iné nie. A basta!

 


 

Súčasne som si spomenul na taký elektronický zákon schválnosti, týkajúci sa zosilňovačov a oscilátorov:

Keď staviate zosilňovač, tak chcete aby zosilňoval a nie aby sa rozkmitával. Ale zákon schválnosti spôsobí, že sa isto-iste rozkmitá. A namiesto (stabilného) zosilňovača máte oscilátor.

Keď neskôr „zbastlíte“ nejaký oscilátor, zistíte, že nekmitá a že namiesto oscilátora máte (pomerne stabilný - nekmitajúci) zosilňovač .

 


 

Na kauzu „Skipperove servá“ som časom zabudol až „jedného krásneho dňa“ …..

V poslednom období denno-denne pomerne usilovne pracujem na kompletácii nášho spoločného (Milan, Miroslav a ja) modelu amerického ťažkého bombardéra B-24 Liberátor. Konkrétne: osadzujem motory, servá, tiahla k ovládacím plochám, kabeláž …..

Keď som dokončil chvostové plochy modelu, položil som ich na stôl a k servám smeroviek (sú dve) som pripojil servotester MT-1 a zapol som napájanie. A chvostové plochy sa na stole začali hojdať tak, ako to môžete vidieť na nasledujúcom videu:

Video: Kmitanie serv: smerové kormidlá B-24 Liberator 1. 

Pritom som každú zo smeroviek samostatne vyskúšal a nič nekmitalo. A nič nekmitalo ani vtedy, keď už boli spárované, ale na stole boli inak položené.

„Sústava“ je na kmitanie náchylná vtedy, keď sú chvostové plochy položené tak, že sa do pohybu dávajú nie ovládacie plochy, ale (za normálnych okolností nehybné a o dosť ťažšie) „telo“ chvostovky. Keď som chvost zodvihol, kmitanie ustalo. 

Video: Kmitanie serv: smerové kormidlá B-24 Liberator 2

Kde je „pes zakopaný“?

V elektronike sa kmitanie bežne dosahuje pomocou rezonančného obvodu, ktorý sa skladá z indukčnosti (cievka) a kapacity (kondenzátor).

V mechanike na to stačí vhodné spojenie pružnosti (napr. pružina, pero) a hmotnosti (závažie). Keď sú vo vhodnom pomere a zvyšok mechanickej sústavy je situácii „priaznivo naklonený“ - rozkmitá sa to.

Aby sme vhodné či nevhodné pomery nasimulovali, zobrali sme tri v podstate rovnaké servá:

- na jednom (prostrednom) bola nasadená len páka serva. Pružnosť sústavy bola zanedbateľná, rovnako ako hmotnosť, umiestnená na konci ramena. Celok nemal veľké predpoklady na rozkmitanie.

- na zvyšné dve servá sme k ich výstupným pákam pripojili pomerne dlhé oceľové (a pomerne pružné) ramená.

Keď sme to ako celok zapli, nestalo sa v podstate nič: hmotnosť na koncoch pružných členov bola nedostatočná na to, aby sa „sústava“ so svojimi parametrami rozkmitala. Keby sme parametre zmenili (možno zúžili pásmo necitlivosti serva), je možné, že by k rozkmitaniu došlo.

Keď sme na koniec ramena jedného serva pridali „trochu hmotnosti“, bolo zrejmé, že sústava k rozkmitaniu nemá ďaleko:

Video: Kmitanie serv: malé závažie, náchylné na kmitanie

Keď sme hmotnosť závažíčka zvýšili, pružnosť a hmotnosť sa spolu s parametrami serva dostali do takej konštalácie, že sústava sa bez problémov rozkmitala:

Video: Kmitanie serv: veľké závažie, servo kmitá

Takže čo z toho vyplýva?

Myslím, že je zrejmé, že nikto netúži po tom, aby sa mu servá v modeli rozkmitávali.

Takže úlohou je zabrániť rozkmitávaniu: znížiť pružnosť, znížiť hmotnosť.

Tiahla od serv k ovládacím plochám by teda mali byť tuhé. Mali by byť priame a nie ohnuté. Inak budú fungovať ako tyč Sergeja Bubku.

Ono aj také gumové priechodky, na ktorých bývajú umiestnené servá, môžu zvýšiť pružnosť „sústavy“.

Znížiť hmotnosť (ovládacích plôch modelu) môže byť trochu problém. Ale ak nič iné, aspoň ju zbytočne nezvyšovať.

Riešením môže byť aj tlmenie „sústavy“, ale tu si na nejaké zaručené rady netrúfame.

Možno niečím prispejú skúsenejší modelári do komentárov.


 


 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 3. 8. 2021, 08:10 | Prečítané: 3269x | Kategórie: Iné | Napísal: admin |
Komentáre: 2
Opäť pekný článok. Mne vrta hlavou keď servo vrčí (ano zlostí sa) napríklad z napruženého tiahla , alebo klapka je nejako zaťažená dôsledok je, že sa iba začne zahrievať alebo je to už zvuk keď zuby osciluju v nejakom useku a po čase sa vyderú. Alebo to možno ignorovať|-/
Odpoveď | 2021-08-09 07:43:49
.:. J O.
Keď servo vrčí, znamená to, že "bojuje" s nejakou silou (napružené tiahlo, zaťažená klapka a pod).
Nie je to tragédia, zuby sa nelámu ani nederú.
Ale neignoroval by som to: ak sa dá, treba urobiť mechanické opatrenia, aby sa to servo nemuselo s ničím "pretláčať".
Odpoveď | 2021-08-09 08:03:20
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 50029.55 kb