Rozšírená realita (AR) v modelárstve (nastupuje)
Konkrétne: keď sme začali s našou Telemetriou, už vtedy sme premýšľali, ako to urobiť, aby modelár mohol (normálne) sledovať a riadiť letiaci model a súčasne by videl aj (aspoň niektoré - najdôležitejšie) telemetrické údaje.
A to bez toho, aby odvrátil hlavu a spustil tak model z dohľadu.
Nedostihnuteľnou metou pre nás boli prilby pilotov bojových lietadiel (a americké filmy: však už aj taký Terminátor bol vybavený akousi Rozšírenou realitou).
pripravil: Janko O.
Pravdu povediac, o niečom takom sme snívali už dávno, len sme nevedeli, že to má také krasne meno: Rozšírená realita.
Najprv si poďme povedať, čo si (my) predstavujeme pod pojmom Rozšírená realita (skratka: AR - Augmented Reality).
Isto to nemá nič spoločné s Virtuálnou realitou. V Rozšírenej realite nie je nič umelo – len v mysli človeka vytvorené. Tu je niekoľko skutočných - naozaj existujúcich realít, ktoré sa za normálnych okolností nachádzajú možno na rôznych miestach alebo v rôznych časoch, sústredených v jednom čase na jedno (pozorovacie) miesto. A tak môže jeden pozorovateľ súčasne sledovať to, čo by inak muselo sledovať niekoľko pozorovateľov, alebo on sám by musel zmeniť miesto a čas pozorovania, alebo aspoň „uhol pohľadu“.
Ale vráťme sa k modelárstvu a našej dávnej túžbe po Rozšírenej realite:
Bolo nám jasné a aj naše skúsenosti to potvrdili, že len nejaká „displejová“ telemetria stačiť nebude. Nie je totiž možné (alebo skôr vhodné) počas letu rýchleho modelu tesne nad zemou (a že nízke prelety sú naša obľúbená „zábavka“), alebo vetroňa vo veľkej výške, odvrátiť zrak a „mrknúť“ na displej (kto to skúsil, vie o čom hovoríme 
). A tak sme našu prvú telemetriu vybavili zvukovými signálmi a druhú (PC telemetriu) rovno hlasovým výstupom.
Cez to všetko však nie je možné zvukovými signálmi či hlasom prijímať informácie o všetkom dianí na palube modelu. Jednak to časom môže začať liezť na nervy a tiež to dlho trvá (kým sa ten syntetický hlas „vykecia“ 
). Zraku však stačí len zlomok sekundy na získanie tej istej informácie. Veď nie nadarmo sa hovorí: „Radšej raz vidieť, ako stokrát počuť“. Navyše zrak je oveľa selektívnejší ako sluch: pohľad sústredíme len na to, čo potrebujeme (a ostatné ako keby neexistovalo), narozdiel od zvuku: tam si musíme vypočuť všetko, či chceme alebo nechceme.
Avšak predstava, že v parnom lete riadim model a na hlave mám prilbu (v ktorej sa mi síce na priezor krásne premietajú telemetrické údaje) je strašná. A tak sme pilotom bojových lietadiel prestali ich „vymakané rozšíreno-realitné“ prilby závidieť. Ale boli sme ochotní sa zmieriť napríklad s okuliarmi. Na tie si s postupujúcim vekom zvykáme stále viac a viac, takže by v podstate nepredstavovali zásadné zníženie komfortu pri riadení modelov.
Ale v tej dobe nič také na trhu nebolo. A tak sme snívali ďalej.
Časom sa objavili Google glass(es), kde pred jedným okom bol akýsi priehľadný zobrazovač. Bol to pokrok smerom k tomu, čo sme si predstavovali, avšak nám to pripadalo ako také polovičaté riešenie. Navyše: cena bola vysoká a tí, čo to vyskúšali, mali množstvo výhrad. Či to použil aj nejaký modelár pri pilotovaní, sa nám nepodarilo vypátrať 
.
Až nedávno sme narazili na tento článok: „Vyzkoušeli jsme: AR brýle posouvají létání s dronem do nové dimenze“. To už bol zásah priamo do čierneho. Tu už sme nemuseli pátrať, či nejaký modelár …
Hoci možno trochu povýšenecky drony (v tomto prípade rozumej multikoptéry) nepovažujeme za modely a pilotov dronov nepovažujeme za modelárov, tak či chceme alebo nechceme, ich problematika (riadenia „niečoho“ a zobrazovania telemetrických údajov) je presne tá istá ako tá naša.
A tak sme si ten článok pozorne prečítali a začali uvažovať, do akej miery by AR okuliare Epson Moverio riešili náš problém. My by sme síce asi nepotrebovali zobrazovať zábery FPV kamery v modeli (ale iný modelári možno áno), ale telemetrické údaje „nenápadne“ rozmiestnené po okrajoch zorného poľa (aby nerušili voľný výhľad na letiaci model) by isto potešili.
.jpg)
Asi takto nejak, ale namiesto ikon by boli zobrazené telemetrické údaje a HLAVNE: boli by rozmiestnené po stranách plochy.
Taktiež nás potešilo, že už predchodca, teda Epson Moverio BT-200 umožňovali (okrem Androidu) spoluprácu aj s operačným systémom Windows:
To je pre nás mimoriadne dôležité, pretože naša PC Telemetria beží práve na „Windowsovskej“ platforme.
Je jasné, že nepobežíme ozlomkrky hneď zajtra do obchodu, aby sme AR okuliare Epson Moverio BT-300 okamžite kúpili. Sú tu totiž aj nejaké ALE:
-
nie je to úplne lacné. Na ebayi sú ceny Epson Moverio BT-300 okolo 1000,- USD
-
súčasťou okuliarov je ešte aj ovládač, takže ďalšia krabička, ktorú treba „vláčiť“ a nejako prepojiť
Avšak je to náznak schodnej cesty k bezproblémovému a súčasne komfortnému súžitiu riadenia modelu a nerozptyľujúcej telemetrie.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 7. 7. 2021, 08:31 | Prečítané: 4902x | Kategórie: Elektronika | Napísal: admin |
Komentáre: 0
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)