Keď ju brat pred 15-timi rokmi ešte ako malé šteniatko našiel vyhodenú pri plote svojej firmy a doniesol k našej mame, netušili sme, koľko radosti nám tento psík dá.
 
Bola nadprirodzene inteligentná, nekonfliktná, nikdy neklamala a nikdy nesklamala, verná a spoľahlivá.
 
Ja len dúfam, že to psie nebo je hneď vedľa ľudského, aby sa stretla a potešila aj s našou mamou, s ktorou prežila prvé roky svojho života.
 
R.I.P., Tinuška naša milovaná!
 
.....................
 
Niekoľko ďalších modelársko - fotografických spomienok na ňu je vo vnútri  tohto smutného "článku".
 Včera v noci odišla do psieho neba naša fenka Tinka.
Včera v noci odišla do psieho neba naša fenka Tinka.
 
 
 

"Tinika", ako ju volala jej panička, nesmierne rada asistovala svojmu pánkovi pri fotografovaní modelov.



 
 
Protivné blikanie "cevaro" osvetlenia nemala rada a preto ho vždy demonštratívne "vyštekala".


Zvuk modelárskych elektromotorov neznášala, zato zvuk spoľovákov jej vôbec nevadil.


Počas kontroly štartovaco - pristávacej dráhy v priemyselnom parku v Majeri.

Ako správna "žena" vždy vedela inštinktívne zaujať tú správnu pózu, aby vyzerala dobre.


Keď na ňu doľahla staroba so všetkým (väčšinou zlým), čo k tomu patrí, tak ako správna starenka sa nechala pozakrývať a užívala si to príjemné teplo.
Akoby vedela, že život (obzvlášť jeho záver) je ťažký a niekedy aj krutý, a to až tak, že sa na to nedá pozerať, a tak si radšej očká zakryla labkami.