Články v kategórii Elektronika
|
Že nie je servo ako servo, to je jasné, ale niektoré naozaj stoja za povšimnutie.
Bohužiaľ, v zlom slova zmysle. Niekedy dávnejšie nám prišiel znepokojivý mail. Poslal ho náš modelársky kolega Gabriel Jáger z Veľkých Kapušian. Gabriel (a ako sa neskôr ukázalo, nielen on) má zlú skúsenosť so spomínanými servami. pripravil: Janko O. |
|
Z času na čas, ale zato so železnou pravideľnosťou, sa na modelárskych fórach objavujú dotazy typu:
"Mám v modeli viac serv a jeden BEC nestačí, môžem zapojiť (dva) BECy paralelne?", alebo: "Mám dvojmotorový model s dvomi regulátormi, ako ich mám zapojiť?" No a s rovnakou železnou pravideľnosťou sa objavujú aj odpovede: "BECy paralelne v žiadnom prípade nezapájaj, radšej použi silnejší", eventuálne: "Kábliky z regulátorov môžeš zapojiť do prijímača (buď cez Y-kábel, alebo do samostatných kanálov), ale na jednom z nich vytiahni stredný (+5V) káblik." autor: Janko O. |
|
Keď sme pred niekoľkými rokmi uviedli 3. časť tohto miniseriálu, predpokladali sme, že je to časť posledná.
Žiadnu ďalšiu sme nepripravovali a ani sme sa nad touto problematikou nezamýšľali. Až prišiel deň, keď sme dostali mail od pána Miroslava Hrubého. Jeho obsah nás donútil znovu sa nad tým zamyslieť, niečo odskúšať, či pomerať. pripravil: Janko O. |
|
K napísaniu ďalšej časti seriálu, ktorý seriálom ani byť nemal, nás primäl pomerne nečakaný poznatok českého modelára s nickom „Sejny“. Taktiež overoval presnosť niektorých meracích prístrojov a pritom narazil na situáciu, kedy by niekto neskúsený s nadšením zvolal: „Zhotovil som perpetuum mobile!“
Konkrétne zistil, že z batérie odoberá viac energie (mAh), ako do nej nabíja. Zdravá logika skúseného modelára a technika naznačovala, že niekde bude problém. Po krátkom pátraní zistil, že „pes je zakopaný“ v nabíjači. Konkrétne v nepresnosti časomiery. Jeho zistenia nás tak zaujali, že sme v jeho úsilí pokračovali. autor: Janko O. |
|
Ešte pred pár rokmi, keď sme kúpili naše prvé (a aj pekne drahé) LiPol batérie a ešte sme nemali špeciálne nabíjače, LiPolky sme nabíjali pomocou regulovateľného laboratórneho zdroja. Literatúru sme mali naštudovanú, a tak nám bolo jasné, že batériu, zloženú z viacerých LiPol článkov, je nutné balancovať. Pri dvojčlánku to bolo jednoduché, pretože zdroj je dvojitý, ale horšie to bolo s troj-článkom. Trojitý zdroj sme nemali.
Preto bolo nutné, aby sme si vyrobili zariadenie – elektronický obvod, ktorý nedovolí, aby počas nabíjania napätie žiadneho článku neprekročilo stanovenú hodnotu. Toto zariadenie sa volá obmedzovač (nie balancér, to je niečo iné). autor: Janko O. |
|
Dalo by sa povedať, že toto je vlastne akýmsi voľným pokračovaním článku "Je LiPol batéria vhodná do RC vysielača?". V ňom bol spomenutý problém prílišného vybitia (podvybitia) LiPol článkov a jeho dopad na zmenu parametrov batérie, hlavne kapacity a vnútorného odporu Ri, ale aj na jej životnosť.
Keďže problematika životnosti (je o nej zmienka aj v závere tohto článku) je príliš dlhodobou záležitosťou, sústredili sme sa na to, čo sa dá overiť v kratšom časovom horizonte. A tak sme pokusnú LiPol batériu niekoľkokrát hlboko vybili a sledovali sme, aké to bude mať následky na jej kapacitu a vnútorný odpor. A že sme sa s ňou nijako „nemaznali“, to si môžete byť istí. autor: Janko O. |
|
Niekedy sa to zíde.
Čo? Vybiť jednotlivé články batérie na určitú hodnotu. Samozrejme, u všetkých článkov býva hodnota, na ktoré sú vybité, spravidla rovnaká. Ale nie je to podmienkou. Ešte za čias pohonu NiCd batériami, sme občas potrebovali jednotlivé články vybiť na určitú hodnotu. V literatúre bolo uvádzané, že by to malo byť asi 0,7 až 0,8 Voltu. A tak sme si vyrobili vybíjač NiCd článkov. No, nebol to jeden vybíjač, bolo to veľa vybíjačov, pretože sme naraz vybíjali veľa článkov. No a nedávno sa v komentároch objavila požiadavka na niečo podobné, ale pre LiPol články. autor: Janko O. |
|
Sme veľmi radi, ak naše články dokážu niekoho motivovať k zlepšeniu zapojenia - veď to je vlastne jedným z našich cieľov.
Tak je to aj v tomto prípade s článkom na obmedzovač napätia pri nabíjaní LiPo článkov. Ešte niekedy dávnejšie sme dostali mejl od Martina Šejnohu, kde ako sám píše - vytvoril 6-kanálovú verziu a poskytol aj podklady pre tvorbu plošného spoja. autor: Martin Šejnoha pridal: mior |
|
Iný, možno výstižnejší názov tohoto článku by mohol byť: Vplyv napätia LiPol článkov na ich vnútorný odpor.
Už dávnejšie sme si všimli, že tá istá LiPol batéria nám pri rôznych "príležitostiach" vykazovala rôzny vnútorný odpor Ri. Opakované merania a ani merania inými metódami nepriniesli iné výsledky a tým pádom ani vysvetlenie vzniku nezrovnalostí. Dokonca aj teplota batérie bola zhodná, tak kde je teda "zakopaný pes"? autor: Janko O. |
|
Keď tak pozeráme ako je vonku, myslíme si, že tento takmer dvanásť rokov starý článok (z 18.2.2010) môže byť práve teraz aktuálny.
......................................................... Tak, a je to tu! Dva zhorené regulátory za dva dni. Jeden Mišov a jeden môj. Ale pekne poporiadku. autor: Janko O. |
|
K experimentovaniu v tejto oblasti nás inšpirovalo tématické vlákno s názvom „ Zostatok kapacity“ na jednom modelárskom fóre, ktoré začalo otázkou: „Dá sa nejak odhadnúť, koľko minútový let nastaviť na časovači, keď po 5 minútach bolo napätie na nezaťaženej sade 3,9V na článok? Je to 3S 2200 mAh, nejaké Turnigy.“
Keďže nás podobná problematika zaujímala už dávnejšie, ale vždy sa našla téma, ktorá bola naliehavejšia, konečne sme si povedali: „Teraz je ten pravý čas“. autor: Janko O. |
|
Možno si poviete: „Blbá otázka!
No predsa jednoAmpérový jeden Ampér, dvojAmpérový dva Ampére a tak.“ Lenže situácia nie je taká jednoznačná a za určitých okolností môže byť maximálna hodnota trvale odoberaného prúdu z lineárneho BECu len zlomok z jeho udávanej hodnoty. Že by nám výrobcovia klamali? Nie neklamú, len nám nepovedia všetko. Alebo lepšie povedané, hodnoty, ktoré na svojich výrobkoch uvádzajú, platia len za určitých podmienok. autor: Janko O. |
|
Týmto tak trochu kontroverzne nadväzujeme na naše nadšené články o využití SuperKondenzátorov v modelárstve.
Čo nás k tomu vedie? autor: Janko O. |
|
No, dá aj nedá.
Ale takúto odpoveď ste asi nepotrebovali. Takže poďme sa na to pozrieť podrobnejšie. autor: Janko O. |
|
Pôvodne toto nemal byť samostatný článok, ale mailová odpoveď jednému nášmu vernému návštevníkovi.
Pán Vojtech Hájek z Bratislavy sa na nás obrátil s dotazom v duchu nadpisu tohto článku. My sme mu aj odpoveď pripravili, ale ani za nič sa nám nedarilo poslať pánovi Hájekovi spätný mail. A tak sme zvolili túto cestu s odôvodnením, že spomínaná problematika môže zaujímať aj ostatných modelárov. autor: Janko O. |
|
Keď sme pred vyše siedmimi rokmi na našej Web stránke uverejnili článok Stana Valenta s názvom "Blikač na 5V pre lietadlo", netušili sme, že to bude jeden z najúspešnejších článkov so závratným nárastom čítanosti.
Nečudo. Veď aj my s mojim bratom Miroslavom sme si povedali, že niečo také "ďalekonosné" s výkonovými LED diódami na našich modeloch plánujeme. Akurát nám jedna LED dióda "bola málo" a v niektorých prípadoch sme požadovali, aby aspoň jedna svietila trvale. A preto nám bolo jasné, že napájanie z 5-Voltového "palubného" rozvodu vyhovovať nemusí. autor: Janko O. |
|
Veď to poznáte: pripojíte batériu k regulátoru a zaiskrí to. Niekedy to riadne „plesne“.
Čím viac-článková batéria, tým silnejší je tento efekt.
Okrem toho, že sa človek niekedy až zľakne, tak to (elektrický výboj) devastuje povrch konektorov. Existujú síce rôzne „udělátka“ na konektory, ale čoraz častejšie sa objavujú regulátory, ktoré už v sebe majú zabudovaný obvod, zamedzujúci iskreniu (Anti-spark circuit). Zaujímalo nás, ako funguje. autor: Janko O. |
|
Tak. A teraz si niekto povie: „Zas nejaké inotaje! Zas dáke dvojzmyselné narážky!“
Veru áno, lebo my takéto slovné hračky máme radi. No na druhú stranu, nie je v tom žiadne zavádzanie: v tom nadpise je každé slovo pravda, každé slovo sedí. Pretože tento článok bude naozaj o pozičnom osvetlení, v ktorom bude 12 výkonových (3-Wattových) LEDiek, takže ich tam bude tucet. …........................................ Totiž: v priebehu času sme dostali viacero dotazov, ako zapojiť „protisvetlá“, ako zapojiť „tajomné“ modré svetielka, ako v pozičnom (cevaro) osvetlení zapojiť to či ono? Skrátka ako to celé zapojiť? autor: Janko O. |
|
Keď sme uviedli druhú časť minisérie o spínaných BECoch, boli tam nejaké čísla, tabuľky, zopár grafov a fotografie tých „lepších“ UBECov.
Ale ako sa na celú problematiku „pozerá“ samotný RC prijímač, to bolo pre nás záhadou. Dnes sa vďaka modelárskemu spektrálnemu analyzátoru skúsime „vcítiť“ do situácie, v akej sa RC prijímač pre pásmo 40MHz nachádza, keď je „nablízku“ spínaný BEC. autor: Janko O. |
|
Na napájanie palubnej inštalácie v našich modeloch čoraz častejšie používame UBECy, čiže spínané BECy v samostatnom vyhotovení - čiže nie ako súčasť regulátora (ESC).
Hlavným dôvodom je bezpečnosť – spoľahlivosť napájania komponentov modelu, obzvlášť pri použití dvoch UBECov a zlúčení ich výstupných napätí pomocou dvojitej Schottkyho diódy. Spínané BECy, či už ako UBECy alebo SBECy (ako súčasť regulátora), majú totiž voči lineárnym BECom výhodu (väčšinou) vo vyššej prúdovej zaťažiteľnosti, ale hlavne v tom, že sa oveľa menej hrejú, takže zvýšený prúdový odber zvládajú dlhodobejšie. autor: Janko O. |