Články v kategórii Elektronika
|
Nie, nejedná sa vyložene o meranie otáčok elektromotorov, ale o ich snímanie za účelom ich ďalšieho spracovania.
Spracovaním je možné rozumieť ich hodnotové (číselné) vyjadrenie - tu sa už jedná naozaj o meranie, alebo sa zosnímané otáčky môžu prenášať na diaľku telemetriou (diaľkové meranie) alebo sa môžu spracovávať iným spôsobom, napr. za účelom ich stabilizácie v tzv. governor móde, alebo synchronizácie niekoľkých motorov vo viacmotorových modeloch. autor: Janko O. |
|
Jelikož se mi nechtělo více natahovat už poměrně dlouhý článek věnovaný výběru typů a průřezů vodičů, vzniklo toto další pokračování, které s tématem vodičů přímo souvisí.
V tomto článku se tedy podíváme, jak na barvy vodičů. autor: Michal Nováček |
|
V prvej časti tejto minisérie sme spínaný BEC "pochválili" za to, ako dobre a efektívne plní svoju úlohu zdroja stabilného jednosmerného napätia pri meniacom sa odoberanom prúde.
No tiež sme ho riadne "pohanili" za jeho potenciálnu schopnosť pomerne bezohľadne zarušiť RC prijímače v pásmach 35/40 MHz. Dnes porovnáme efektivitu spínaného a lineárneho BECu pri meniacom sa vstupnom napätí a čo sa týka odstránenia rušenia, tak sa pozrieme na to, "ako to robia iní". autor: Janko O. |
|
Oddávna si myslíme, že (z času na čas) zmerať vnútorný odpor (Ri) jednotlivých článkov našich LiPol batérií je dobrý nápad.
Správna starostlivosť predlžuje LiPolkám životnosť (a nám šetrí peniaze). Keďže sa prístroj na meranie Ri nedá len tak úplne bežne kúpiť, tak sme si taký pred vyše 10-timi rokmi sami vyvinuli a aj vyrobili. Najprv verziu pre dvoj- a troj-článkové LiPolky, no a potom aj „veľkú“ verziu, pre dvoj- až šesť-článkové LiPol batérie. A podklady na ich výrobu sme dali voľne k dispozícii. Máme vedomosť, že si tento náš Merač Ri naozaj aj niekoľko (či snáď viacero?) slovenských, českých a dokonca aj nemeckých modelárov vyrobilo. Len sme nevedeli, nakoľko vierohodné jeho merania sú v porovnaní s inými meračmi. autor: Janko O. |
|
"Stretnúť" sa s ním môžeme skôr v stredných a väčších modeloch.
Dôvod? Regulátory pre väčšie prúdy už vlastný BEC väčšinou nemajú a navyše môžu byť vo verzii OPTO. A druhý dôvod je ten, že vo väčších modeloch býva viac serv, ktorých spotreba prúdu prevyšuje možnosti lineárnych BECov. A tak "na scénu vstupuje" spínaný BEC (ale niekedy je samostatný palubný zdroj lepším riešením) so všetkým, čo k tomu patrí: teda so svojimi prednosťami ale aj s nedostatkami. autor: Janko O. |
|
To, že sa o využitie gýr a letových stabilizátorov v modeloch lietadiel už roky zaujímame, nie je žiadnym tajomstvom.
Viacero takých zariadení nám prešlo rukami a pred pár rokmi, nespokojní s ich vlastnosťami a možnosťami, sme si na báze Orange Flight Stabilizera RX 3S postavili a napísali program pre vlastný 3-procesorový letový stabilizátor, ktorému sme dali meno AssOrx. Potom sa objavil Open Flight Stabilizer (opäť na báze RX3S) a napokon náš kamarát Edo Bovan na základe našich podkladov upravil program JohnaRB „k obrazu nášmu“. Od tej doby máme Letové stabilizátory so softvérom „Ed“ namontované vo všetkých našich modeloch. Medzi tým sa však objavili ďalšie letové stabilizátory, napríklad aj od (našej obľúbenej) firmy FrSky, zaintegrované do RC prijímača S8R. autor: Janko O. |
|
Spotrebovanou energiou v modeli s elektropohonom rozumieme z pohonnej batérie odobratý (elektrický) náboj v mAh, hoci to nie je úplne to isté.
Ale modelárov - milovníkov strelných zbraní by výraz „odobratý náboj“ mohol desiť, pretože by v nich možno evokoval možné nepríjemné legislatívne opatrenia :) . ….................... Je zrejmé, že LiPol batériu nie je vhodné „vycucať do mrte“, pretože by to mohlo mať za následok jej nezvratné poškodenie. Ale koľko energie (náboja) je možné spotrebovať, aby bol let síce čo najdlhší, ale súčasne v LiPolke zostalo dostatočné množstvo mAh, aby jej to neskracovalo životnosť? autor: Janko O. |
|
alebo sériovo-paralelné spájanie článkov (napájanie vysielača LiIon-kami).
autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
Pred pár rokmi sme zisťovali teplotnú závislosť kľudovej polohy viacerých bežných modelárskych serv.
Potom sme u nich merali presnosť, citlivosť alebo pásmo necitlivosti. Jeden známy slovenský modelár nás síce vyzval, aby sme zmerali aj ich rýchlosť, ale vtedy sa nám to javilo ako ťažko splniteľná úloha. Nebolo nám jasné, ako ju merať bez komplikovaného technického vybavenia a tak sme problém odložili na neurčito. Ale potom to prišlo: myšlienka – nápad. Možno nemusíme merať rýchlosť pohybu serv presne podľa špecifikácie nejakej normy. Možno stačí realizovať orientačné zrovnávacie merania za použitia vlastnej meracej metódy. A tá bola veľmi jednoduchá. autor: Janko O. |
|
Vo viacerých našich článkoch sme uviedli, že pri meraní parametrov, pri sledovaní osciloskopických priebehov a pod. sme zistili, že LiPol články sa správajú tak, akoby bol vo vnútri okrem zdroja (s vnútorným odporom) aj kondenzátor.
Dá sa to nejako vysvetliť? Dá sa s tým nejako vysporiadať? Alebo nebodaj, dá sa to nejako využiť? autor: Janko O. |
|
Overovaniu vlastností modelárskych serv, konkrétne teplotnej stability ich kľudovej polohy, sme sa na našej Web stránke venovali v niektorých minulých článkoch.
Dnes sme sa sústredili na ich presnosť, citlivosť alebo inak povedané šírku pásma necitlivosti modelárskych serv. Poznáte to sami: niektoré servá verne sledujú pohyb knipla vysielača, citlivo reagujú aj na ten najmenší pohyb. Iné reagujú len na väčšie zmeny šírky ovládacieho impulzu, niekedy sa pohybujú trhane, my s bratom Miroslavom sme to nazvali, že „kvantujú“. autor: Janko O. |
|
Mnohí modelári síce v zime lietajú (a zase iní zásadne nie), ale nie všetky modely sú na zimné lety vhodné a tak aj ich pohonné LiPol batérie sa ukladajú na "zimný spánok".
Pravdu povediac, na zimný spánok by ich mali "pekne krásne" uložiť ich majitelia, ak chcú, aby im na začiatku nasledujúcej letovej sezóny ich LiPolky spoľahlivo slúžili. Sú aj takí, čo na to "kašlú", ale my ostatní, čo zvykneme na rozlúčku "vybozkávať" a slzami zvlhčiť každé Euro alebo korunku, kým ich pustíme z ruky, radšej nasledujúce riadky berieme vážne. autor: Janko O. |
|
Ešte pred vyše niekoľkými rokmi, keď sme do praktického používania nasadili našu PC Telemetriu, bolo nutné trochu „čarovať“ s anténou RC vysielača.
A keďže sme mi pri tom čarovaní museli úplne rozobrať pripojovací konektor, tak sme si povedali, že keď už sme videli, ako vo vnútri vyzerá konektor, tak by bolo dobré vidieť, ako vyzerá samotná anténa, čiže čo je vo vnútri toho čierneho „pendreku“. autor: Janko O. |
|
Tento článok je akýmsi plynulým prechodom medzi 3. časťou minisérie venovanej stabilite kľudovej polohy serv v závislosti od teploty a novou minisériou, ktorá sa bude zaoberať porovnaním vlastností digitálnych serv a serv analógových.
Takže je celkom pochopiteľné, že budeme porovnávať teplotnú stabilitu serv, s tým, že v závere bude poukázané, kde je „zakopaný pes“ a prečo sú digitálne servá o toľko lepšie ako servá analógové. ____________ autor: Janko O. |
|
S tým, ako postupne rastú „Céčka“ novo-vyvíjaných a novo-vyrábaných LiPoliek, skracuje sa aj čas ich nabíjania. Pretože výrobcovia takýchto batérií (Hyperion, Polyquest, Turnigy a ich „nano“ a ďalší) nesľubujú len vyššie vybíjacie prúdy, ale aj vyššie nabíjacie prúdy, teda v konečnom dôsledku skrátenie času nabíjania.
Takže si niekto môže povedať: „Bežnú LiPolku som nabíjal jedným „Cé“ niečo vyše hodiny, tak túto najnovšiu mám pri ôsmych „Cé“ za dákych osem minút nabitú.“ Ale dotyčný môže byť pekne sklamaný. A to možno hneď dva-krát: Nabíjanie bude trvať o dosť dlhšie ako osem minút a napätie batérie (a tým aj množstvo náboja - energie) nedosiahne takú hodnotu, ako pri pomalom nabíjaní. autor: Janko O. |
|
Inými slovami povedané, otázka znie:
Je možné bežným nabíjačom zrovnať (tak, aby jednotlivé články mali rovnaké napätia) LiPolku, ktorá je dosť „rozhodená“, čiže rozdiely napätí jednotlivých článkov dosahujú aj niekoľko desatín Voltu? Nóóó, mysleli sme si, že režim BALANCE v modelárskych nabíjačoch to hravo zvládne, ale praktická skúška nám ukázala, že to nemusí byť až také jednoduché. autor: Janko O. |
|
Ešte niekedy pred siedmimi rokmi prebehla na RC mánii vášnivá diskusia vo vlákne s názvom „Jak spadnout na Futabu.“ Jadrom problému bola skutočnosť, že niektoré prijímače tejto značky ťažko znášajú teploty nad 50 °C.
A najväčšie vášne sa rozpútali v polemike o tom, za akých podmienok môže palubná inštalácia takúto teplotu dosiahnuť. A je samozrejmé, že v letnom počasí tu významnú rolu hrá farba povrchu modelu. A keďže v záplave jalových akademických (skôr jalových ako akademických) prekáračiek bolo ťažké nájsť hodnotné informácie, rozhodli sme sa, že si aspoň niečo zmeriame radšej sami. autor: Janko O. |
|
Trochu sme si pomohli parafrázou na „šejkspírovskú“ filozofickú tému, ale to nič nemení na naliehavosti problému, či je nutné zakaždým pri nabíjaní LiPol batérií zapájať aj servisný konektor a nabíjač nastavovať do režimu „Balance“.
Tak ako to už v živote býva, nie je vhodný ani jeden extrém, teda balancovať VŽDY alebo nebalancovať NIKDY, ale najvhodnejšia je ona povestná „Zlatá stredná cesta“. Čiže balancovať občas. Autor: Janko O. |
|
Prvý článok o vyžarovacích charakteristikách modelárskych antén, ktorý sa zaoberal len jedinou, v priestore samostatne umiestnenou anténou, vyvolal veľký záujem, o čom svedčí aj počet komentárov.
Súčasne sa na jednom z najznámejších česko-slovenských modelárskych fór (už tradične) zdvihla vlna rozvášnených debát, ktorá nás tématicky trochu „predbehla“, pretože sa týkala hlavne polarizácie, o ktorej budeme v súvislosti s anténami hovoriť až teraz. autor: Janko O. |
|
Na prvý pohľad je odpoveď na túto otázku jasná.
Ale bude taká jasná aj pri druhom pohľade, alebo pri podrobnejšej analýze? No, nie sme si istí. Máme na mysli alarm poklesu napätia pohonnej LiPol batérie a máme na mysli, že táto hodnota je/bude nastavená na telemetrii alebo aspoň na nejakom vhodnom akustickom signalizátore v modeli. autor: Janko O. |