Články v kategórii Elektronika
|
Už dávnejšie sa na jednom modelárskom fóre objavil dotaz, týkajúci sa presnosti prístroja "Watt Meter & Power Analyzer / Watts Up (Ver.2)", ktorý sa dá na HobbyKingu kúpiť za necelých 40 US Dolárov.
Zaujalo nás to a skôr, ako sa objavili odpovede, sme si povedali, že si to overíme sami. A nie len presnosť tohoto jedného prístroja. autor: Janko O. |
|
Vo viacerých článkoch na tejto Web stránke sme riešili problematiku BECov, Záložných zdrojov, Power Boxov, ale akosi "potichu" sme predpokladali, že konektory, ktorými sú tieto zariadenia zakončené, znesú všetko a preto nie je potrebné sa nimi vôbec zaoberať.
Ale v modeloch s viacerými servami alebo vo väčších modeloch môžu konektorom, napájajúcim celý palubný systém, tiecť naozaj značné prúdy a nás zaujímalo, ako to znášajú bežne používané modelárske (servo-) konektory. autor: Janko O. |
|
Krátko po tom, ako som si vyrobil merač vnútorného odporu LiPol batérií, tak ma môj brat Miroslav stále urgoval, aby som aj jemu vyrobil taký prístroj, aby vedel v akej kondícii sú pred začiatkom modelárskej sezóny jeho LiPolky.
Keďže taký prístroj nie je zase až taký jednoduchý, hľadal som spôsob, ako by si Céčka a vnútorný odpor (Ri) svojich batérií mohol zistiť v podstate každý modelár. A tu je výsledok môjho snaženia. autor: Janko O. |
|
Pravdu povediac, táto téma nám zišla na um počas testovania použiteľnosti Pitotovej trubice na meranie rýchlosti modelu, čo je opísané v článku: "Meranie rýchlosti modelu jednoducho".
Neverili by ste, aké veľké sily pôsobia na plochy vystavené prúdiacemu vzduchu. autor: Janko O. |
|
Ešte niekedy pred ôsmimi rokmi ma náš menovec Roman O. zo Slovenskej Ľupče, ktorý na stretnutí "obrov" v Gôtovanoch nádherne lietal so sedem metrovým motorizovaným vetroňom, s netypicky umiestneným motorom nad špicou trupu, požiadal o radu ohľadne kabeláže k servám, umiestneným ďaleko od RC prijímača.
Trochu ma tým zaskočil, pretože hoci po takýchto modeloch tajne túžim, sám s "obrami" žiadnu praktickú skúsenosť nemám. Nechal som to nejaký čas "uležať", ale potom som zrealizoval niekoľko pokusov a meraní. autor: Janko O. |
|
Pred časom som na internete viac-menej náhodou naďabil na článok s názvom: Moderné batérie vybíjajte len do 30 %. Vyťažíte najviac.
Zaujalo nás to a pozorne som si ho prečítali. Článok je obecne o LiIon batériách a konkrétnejšie sa venuje batériám pre mobilné telefóny a notebooky (autor článku asi nie je modelár). Milo nás prekvapilo, že informácie z článku sú veľmi podobné tým, ktoré sme aj my uviedli v našej sérii článkov o predĺžení životnosti LiPol batérií. pripravil: Janko O. |
|
Ešte asi pred jedenástimi rokmi sme s bratom Miroslavom akosi omylom na HobbyKingu kúpili tzv. 180-stupňové servá s kovovými prevodmi.
A keď sme ich už teda mali doma, začali sme premýšľať čo s nimi, kam ich použiť. V rôznej literatúre sme sa snažili získať čo najviac informácií a došlo aj na otvorenie serva a pochopenie rozdielov voči servám bežným. autor: Janko O. |
|
Možno ste už vo svojej modelárskej „praxi“ narazili na potrebu reverzovať (meniť smer otáčania) pohonného elektromotora vášho modelu.
Ak sa jedná o menší model, poháňaný jednosmerným motorom, tak je možné použiť „autíčkársky“ regulátor, ktorý „spiatočku“ spravidla umožňuje. Ak je však váš model poháňaný tzv. striedavým motorom (BLDC), tak so „spiatočkou“ nastane veľký problém. Je možné zohnať si „striedavý“ regulátor s reverzáciou (ktorých sortiment je však dosť obmedzený), alebo pomocou relé „prehadzovať“ dve fázy motora, alebo použiť dva bežné regulátory v takom tom našom "cevaro - zapojení“, tak ako sme to urobili my. autor: Janko O. |
|
V mnohých našich článkoch na tejto Web stránke sa uvádza: "Odber z pohonnej batérie v modeli meriame pomocou prúdového senzora ...", alebo: "Priebeh prúdov tečúcich medzi batériou a regulátorom a tiež medzi regulátorom a motorom sme snímali pomocou prúdového senzora ...".
A v ďalších článkoch sme jednotlivé prúdy paralelne spojených BECov merali tiež pomocou prúdových senzorov. Z toho jasne vyplýva, že je to naša obľúbená súčiastka, ale čo to vlastne prúdový senzor je a ako ho môže modelár využiť? autor: Janko O. ............................ Poznámka: Za povšimnutie stojí aj "roztomilá" diskusia, ktorú rozprúdil diskutér Roman. |
|
Dnes si ukážeme, že pomocou elektroniky serva, čoby spínača, môžeme ovládať nie len jedny svetielka, alebo len jedno elektronické zariadenie.
Môžeme spínať aj dve, tri, či štyri svetielka (alebo čokoľvek iné). A v závere si ukážeme, že si takto môžeme vyrobiť automatické prižhavovanie spaľovacieho motora, alebo diaľkové ovládanie generátora dymu. autor: Janko O. |
|
Vždy som si myslel (a bol som na to aj patrične hrdý), že tie „naše“ RC prijímače, teda prijímače do modelov lietadiel sú tie najmenšie a samozrejme aj najľahšie.
A prijímače do RC aut a lodí môžu byť „hocijaké“, však to nelieta a teda uvezie hocičo. Avšak na web-stránke nášho modelárskeho kolegu a kamaráta Michala Nováčka som našiel informácie o vskutku miniatúrnych „autíčkárskych“ RC prijímačoch, ktoré ma z tohto omylu vyviedli. Ich „najväčší“ rozmer je asi 1cm a vážia sotva 0,3 gramu. pripravil: Janko O. autor článkov: Michal Nováček |
|
Preed nejakým časom sme uverejnili článok „(„Cevaro“) Pozičné osvetlenie modelu: podrobne, aj s návodom“.
A považovali sme to za „vybavenú“ vec. Skrátka, niečo v zmysle: tu je popis a návod a kto chce, nech si to postaví. Lenže, v komentároch a občas aj v mailoch sa objaví prosba, aby sme to či ono zariadenie dotyčnému urobili. Občas zvykneme (skôr zo srandy) odpovedať: „Dobre, vy namiesto nás píšte články (na tento web) a my vám to zariadenie postavíme.“ Zatiaľ ešte nikto nikdy nesúhlasil. Ktovie prečo? autor: Janko O. |
|
V prvom dieli sme si ukázali, ako je zapojená elektronika serva a ako je možné ju použiť na spínanie svetiel, či nejakého iného elektronického zariadenia v modeli.
Dnes pokračujeme v našom snažení a ukážeme si, ako to urobiť čo najjednoduchšie, alebo čo najefektívnejšie. autor: Janko O. |
|
Názov „cevaro osvetlenie“ sme si nevymysleli, ale len prevzali. To raz, pri jednom podvečernom lietaní jeden náš modelársky kolega zahlásil: „To vaše cevaro-osvetlenie ...“
Už ani nevieme, ako veta pokračovala, ale podstatné je, že sa to ujalo a názov „nášho“ osvetlenia bol na svete. Súčasne sme si uvedomili, že nikde na našej web-stránke nie je jeho ucelený popis, až to začalo vyvolávať dojem, že to nebodaj tajíme a žiadne detaily nechceme zverejniť. A tak to teda bez problémov odtajníme a zverejníme aj so schémou, s návodom a programom pre mikrokontrolér, pre tých, ktorí by si to chceli sami zrealizovať. Nie je na tom nič ťažké ani zložité, najprácnejšie je naťahať v krídlach a trupe modelu drôtiky k LED diódam. autor: Janko O. |
|
V poslednom čase sa na modeloch dosť rozmohli kadejaké svetielka.
My sme na našich modeloch mali svetielka už dávno, ale vtedy to bola naša ranná telemetria, pretože svojim blikaním signalizovali stav pohonnej batérie. Potom sme prešli na rádiovú telemetriu a na svetielka sme zanevreli. Ale postupom času sme sa k nim opäť vrátili. Nie že by sme podľahli módnej vlne, ale s pribúdajúcimi rokmi tie naše modely vidíme stále horšie a horšie. A tak je dobré mať na modeli svetielka a ovládať ich nejakým spínačom. Autor: Janko O. |
|
Ak sa vám ten nadpis zdá byť akýsi povedomý, tak možno preto, že sme minule uviedli článok s názvom: USB konektory prepojujúce krídla s trupom.
A ak sa pýtate, prečo nás zrazu trápia USB konektory z počítačovej branže, tak preto, že ich občas použijeme na prepojenie serv v krídlach s prijímačom v trupe, tak ako o tom píšeme v onom článku. A ak sa (ešte stále) pýtate, čože nás to práve teraz tak trápi, tak vedzte, že je to reakcia na komentár (k tomu článku), ktorý napísal český modelár Miro. A jeho zvedavosť, že koľko asi tak znesú USB konektory, sa preniesla aj na nás a bola pre nás inšpiráciou k meraniu. autor: Janko O. |
|
Už pred pár rokmi som sa pohrával s myšlienkou, ako rozmiestniť „všetko“ v modeli lietadla tak, aby pri vyvažovaní bolo potrebné čo najmenej mŕtvej váhy.
Jednalo sa mi hlavne o nejakým spôsobom upravené plány modelov a vlastné návrhy lietadiel. Vtedy vznikla excelovská tabuľka, v ktorej som najskôr vyvážil prázdny drak modelu, hmotnosť a vzdialenosť závažia od ťažiska som zadal do tabuľky. Každý komponent som odvážil a vzdialenosťami v tabuľke rozmiestňoval. Pričom som sledoval, kam a ako sa posúva ťažisko. autor: Milan H. |
|
Náš modelársky kolega a kamarát Ľubo Roziak opäť prispel „svojou troškou do mlyna“, teda do našej web-stránky.
Pravdu povediac, rovno sa priznal, že sa „na staré kolená“ zamiloval. A jeho trochu nečakanou láskou sa stalo Arduino. My mu rozumieme a aj fandíme. Tiež máme takéto podobné lásky zo sféry elektronických „hračičiek“. A Ľubo si z Arduina postavil 4-kanálovú RC súpravu (teda vysielač aj prijímač) na ovládanie nejakých (pre zmenu) mechanických „hračičiek“. autor: Ľubo Roziak úvod pripravil: Janko O. |
|
Pred časom sme nie náhodou do popredia vytiahli článok s názvom „Ťažký „život“ kondenzátorov v striedavých regulátoroch“.
Nebolo to samoúčelné, ale malo to svoj jasný cieľ. Lebo dnes vám chceme opäť pripomenúť, že namáhané a zle chladené rekuperačné kondenzátory regulátora môžu zapríčiniť haváriu modelu. autor: Janko O. |
|
Mali sme pre tento článok pripravený ešte iný názov: „Prúdy tečúce kondenzátorom v striedavom regulátore“, ale ten sa nám zdal byť voči skutočnosti málo „dramatický“.
Sme si vedomí toho, že tento článok sa môže javiť zaujímavým len pre pár modelárov, ale každý, kto chce mať lepšiu predstavu o zaťažení (a tým pádom o spoľahlivosti) jednotlivých súčiastok v obvode elektropohonu, uzná, že namerané hodnoty môžu byť priam dych-vyrážajúce. Nikoho zrejme neprekvapuje, že spínacími tranzistormi 20 Ampérového regulátora potečie prúd 20 A a v špičkách aj viac. Ale že by ten elektrolytický kondenzátor, ktorý sa mnohým môže zdať ak nie zbytočný, tak prinajmenšom nepodstatný, mohol byť nejak výraznejšie „namáhaný“, tomu sa dá ťažko veriť. A predsa! autor: Janko O. |