Realistické RC modely

Mám také modely dva: Skipper, ten slasti vody ešte neokúsil nikdy a „vodník“ (iné meno sme mu nikdy nedali a je spomínaný v predchádzajúcom článku „Nečakaný (a trochu aj nechcený) dôkaz“), s ktorým som štartoval a pristával na vodnej hladine ešte niekedy za vlády „komančov“.

A tak by som túto „suchú kliatbu“ chcel tohto roku prelomiť.

Lenže otázka znie: kde?

pripravil: Janko O.

To boli dni „zasvätené“ intenzívnemu lietaniu. Dalo sa to spoznať aj podľa toho, že sa na našej web-stránke neobjavil žiadny nový článok, ba dokonca sme nestíhali ani „refrešovať“ tie staršie. Hádam sme ani počítač nezapli.

Bolo to krásne, no bolo to aj únavné: vstávali sme skoro ráno a do postele padali neskoro v noci.

V podstate tých dní - „nabitých“ modelárstvom bolo viac ako 5, pretože im predchádzali takmer tri týždne, kedy som denno-denne niekoľko hodín usilovne pracoval na oprave Messerschmitta Me-262 (Schwalbe), aby bol do príchodu Miroslava do Banskej Bystrice pripravený k letu.

Zas je fakt, že v tom období som chodil lietať zriedka.

pripravil: Janko O.

„Hádam naopak! Najprv sa model zalietava a až potom sa s ním lieta.“

Áno to je pravda.

A hoci nie sme „opační“, tak my sme zvolili práve také poradie, ako je v nadpise.

Dôvodom je to, že niektoré Milanove modely sme zalietali už skôr – pred pár týždňami.

pripravil: Janko O.

Bude to tým, že počas „dlhých zimných večerov“ sme si modely zaobstarali a pripravovali a keď „vypukla“ jar, začali sme ich zalietavať.

Takže po Miroslavovom Lear Jete LJ-45 od firmy Airline, to bol Milanov Messerschmitt Me-262 Schwalbe od firmy Dynam, no a teraz prišiel na rad Milanov P-51 Mustang Big Beautyful Doll, vyrobený firmou FMS.

Všetky tieto modely majú podvozky, ale keby len to, oni majú podvozky zaťahovacie.

A v tom bol najväčší problém.

pripravil: Janko O.

V ňom sa píše, že sme mali v pláne zalietať dva dvoj-dúchadlové (2 x EDF) modely: Miroslavov LearJet LJ-45 a Milanov Messerschmitt Me-262 Schwalbe (lastovička).

S LearJetom prakticky neboli problémy, avšak Messerdchmitta sme nezaliatali. Dalo by sa povedať, že z technických a konštrukčných príčin.

Messerschmitt pri tom utrpel nejaké drobné šrámy: poškodenú prednú podvozkovú nohu a škrabance.

No teraz – po týždni – už Schwalbe lieta ako z partesu.

pripravil: Janko O.

Ale viete ako sa hovorí: „Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch.“

Hoci nám počasie prialo, tak napokon sme v sobotu pred večerom zalietali len jeden model – Miroslavov LearJet LJ-45.

A máme z toho niekoľko krátkych videí.

pripravil: Janko O.

Zhodou okolností na tieto dni osud (no osud-osud, skôr to bola návšteva zubárky, našej netere Livky) Miroslava zavial sem – do Banskej Bystrice.

A tak sme (teoreticky) mohli bujaro oslavovať.

No my sme miesto toho lietali – na snehu.

Miroslavovi sa to rátalo, pretože u nich (v Novom Meste nad Váhom) sneh nemajú a tak sme si schuti zašantili: Miroslav s Carbon Z Cub-om a ja so Skipperom.

A pravdu povediac, to bola tá najlepšia oslava.

pripravil: Janko O.

Keď sme druhý deň boli za ešte horšej viditeľnosti lietať s modelom Convergence, ktorý bol ako prvý vybavený „Tuctovým“ pozičným osvetlením - teda osvetlením s „protisvetlami“, tak sme hneď vedeli, že takto budeme musieť upraviť aj Skippera.

No a hneď nasledujúci deň sme to aj zrealizovali a boli sme na Ďateline uskutočniť „porovnávacie“ lety.

A dnes prinášame výsledky porovnania.

autor: Janko O.

Však počasie bolo (podľa mojich kritérií) ideálne: snežilo. Že však aj riadne fúkalo, to som zistil až na Ďateline.

Cez to všetko boli výsledky lietania nad očakávanie.

autor: Janko O.

Aj som spomenul, že som lietal so Skipperom, ale nič bližšie som k lietaniu neuviedol. Že sa vyhrievané topánky osvedčili, to je jasné, ale dnes by som sa chcel zmieniť skôr o samotnom lietaní.

To preto, že podmienky na lietanie boli, ako sa hovorí, „na hrane“.

Ale v konečnom dôsledku je tento článok (a priložené videá) ukážkou významu výkonného pozičného osvetlenia modelu a tiež zdôvodnením, prečo najradšej lietame pred zotmením.

autor: Janko O.

Toto sa týka hlavne modelov s veľkým plošným zaťažením a teda vysokou „štartovacou“ rýchlosťou (Black Sabbath), ale aj veľkých a teda ťažkých modelov (Mirage), kde ľudská ruka nedokáže modelu udeliť dostatočnú rýchlosť.

Ale potom sme chceli „gumový“ štart vyskúšať aj bez „rampy“, teda tak, aby veľký model (napr. 3,5-metrový Blizzard) mohol odštartovať priamo zo zeme – z krátko strihanej trávy.

autor: Janko O.

Nie, nie. To nie je šifra, to je skratka. PPL znamená: Private Pilot Licence, ľudovo povedané: pilotný preukaz.

A kto ho získal? Nuž, len „toť“ pred nedávnom: náš kamarát a modelársky kolega Roman M..

A tie Donovaly?

Zase v tom majú „prsty“ Migovci (a ako obvykle aj náš ďalší kamarát a modelársky kolega: „Laky“).

Tak ako to títo traja majú vo zvyku, opäť si na jeseň boli (extrémne) zalietať na Donovaloch.

pripravil: Janko O.

A na takéto príležitosti je potrebné plné sústredenie a kľud.

Ale občas by sa nejaký „asistent“ zišiel. Nie len preto aby pomohol, ale niekedy už len jeho rozvážny a ukľudňujúci hlas stačí na to, aby sa osamelý pilot cítil lepšie.

V tomto prípade pod pojmom asistent rozumieme opäť nejaký technický systém, ktorý s pilotom počas letu nejakým spôsobom „kooperuje“ a tým mu uľahčuje život.

My medzi modelárske asistenčné systémy radíme Letový stabilizátor a v podstate aj telemetriu s hlasovým výstupom.

autor: Janko O.

Nie na to, aby si váľal „šunky“, ale na to, aby si pekne vysúkal rukávy a spoločne so svojimi bratmi (teda Milanom a mnou) odviedol kus poctivej práce na poli modelárstva.

Po drobných úpravách sme hodlali (druhý-krát) dostať do vzduchu Milanovho 4,2-metrového Blaníka a odskúšať „gumové“ štarty Miroslavovho 3,5-metrového Blizarda.

Miroslav nám tiež chcel predviesť svoje Dvojfázové cevaro osvetlenie a ja som zas hodlal Miroslavovho ťažkotonážneho Herculesa využiť na overenie funkčnosti MDL (MultiDot Lasera) čoby núdzového pozičného osvetlenia modelov.

autor: Janko O.

Konkrétne osem, ale zato krátkych.

Je na nich Miroslavov Convergence a štarty môjho Fantoma (3Phase) z Katapultu. Tak ako som to hneď prvý večer z piatich „letových“ dní predviedol Miroslavovi na Ďateline.

Niektoré videá sú robené už za pokročilého súmraku, čo sa odrazilo na kvalite video-signálu.

Avšak práve toto prítmie dodalo záberom na romantike a tajomnosti.

autor: Janko O.

Predtým však bolo potrebné realizovať niektoré úpravy, ktoré z týchto overovacích letov vyplynuli:

- doplniť ovládanie smerovky

- zdvojiť napájanie palubnej inštalácie ďalším (S)BECom

- doplniť meranie rýchlosti modelu Pitotovou trubicou

- rozšíriť merací rozsah odoberaného prúdu nad 100 A

autor: Janko O.

Navyše ju asi nebudete riadiť z brehu nejakou RC súpravou, ale budete pekne sedieť za riadidlami (kormánom).

Nuž, dobrý tip na toto leto pre mužov, ktorí chcú pri vode zaujať - prilákať pozornosť (väčšinou krásnych dám).

No týmto prilákate pozornosť a vyvoláte závisť aj u mužov.

Takže je jasné, že toto je tá správna voľba na Leto 2017.

pripravil: Janko O.

A tak sa modelári húfne „vytiahli“ na lúky a letiská a lietali „o sto šesť“.

A ako to tak na začiatku letovej sezóny býva, vďaka „nevylietanosti“, spôsobenej zimnou prestávkou, viacerí aj padali, havarovali a inak rozbíjali (ako som sa dopočul).

Ja som pekné dni využil na to, aby som kolegom na Čerín-Čačíne predviedol štarty Black Sabbatha z Katapultu, potom som na Ďateline zase prevetral kolmo-štartujúceho TransTola a v závere týždňa som bol dvakrát s (vetroňom) Heronom. Tiež na Ďateline.

pripravil: Janko O.

Tak ako sme už konštatovali:

Drvivá väčšina havárií modelov má „ľudský pôvod“,

teda ich príčinu treba hľadať v rukách (nezvládnutej pilotáži, obzvlášť pristátí),

alebo skôr v hlavách (v zlom odhade a niekedy dokonca aj (zbytočnej) frajerine – čas 1:37) ich pilotov.

pripravil: Janko O.

Okrem nevydarených štartov, vrátane zlých odhodov modelu z ruky (o tom viem svoje), či katapultovaných modelov „zapichnutých“ v zemi, prevládajú samozrejme nie úplne vydarené pristátia.

Najčastejšie je to nevysunutý podvozok a následné núdzové pristátie na „brucho“.

Cez to všetko treba uznať, že mnohí piloti sa s nastavšími problémami (hoci aj odlomeným krídlom) statočne popasovali a napokon to dopadlo celkom dobre.

To sa však nedá povedať o vrtuľníkoch – splašených motykách (čas 7:15), na ktoré pasuje môj obľúbený výrok: „To ešte letíš, alebo už havaruješ?“

pripravil: Janko O.